Dnes som chcela napísať, že som konečne doma, ale houbyhouby zlatá rybka. Zlaté rybky sme mali dve, Jozefínu – baronesu de Ásvánvíz a Ludwiga von Hornbach, obidve umreli na nejakú pliagu. Teraz máme tetry, tie majú kolektívne mená lebo ich je veľa: čierne, neónové a medené. Ach jaj, zasa som odbočila. Kde som to bola? Jaj, no Tenčofurtbehá a Táčofurtpečie sa cestou z Grécka rozhodli, že zmenia azimut a zamieria k Dobrýmľuďom. Aj by som povedala, že som nahnevaná, že sme nešli domov, ale nemôžem lebo u Dobrýchľudí je šunky kopec. Teda niežeby sme aj doma nemali, ale tam ju dostávam len vo výninočných prípadoch, kdežto tu na mne nešetria. Všade dobre, kde je šunka najlepšie. Cesta inak prebiehala v pohode. Zvláštne ale bolo, že na nijakých hraniciach odo mňa nepýtali pas. Hlavne, že sme museli riešiť a zapisovať doň všetky očkovania! No a v Srbsku ma umývač okien nazval Fifi, tak som naňho zazrela. Že Fifi! Pche!
