Jááj, zasa ďalší sviatok. Vraj Veľká noc. Tak som vedela čo sa stane. Tenčofurtbehá má tri týždne do maratónu, takže intenzívne trénujeme. ON ide na maratón a MY trénujeme! Akože čo ja s tým mám?! Nech si behá a mne dá pokoj. Ale tak musím uznať, že v poslednom čase sa mi behanie začalo páčiť. Asi preto, že stále beháme na nových miestach. Naposledy sme boli v lese, ktorý sa vraj volá Vlažnýles alebo tak nejak. Nie som si istá, celkom som to nezachytila. Je to blízko Dunaja. Až na to že tam žijú predátory, bobry a tak, je tam celkom fajn. Veľa psodkazov, na ktoré musím odcikať, sem tam sa nájde aj nejaká tá uschnutá myš, v ktorej sa musím vyváľať. No pre psosobnosť ideálne miesto.
Včera potreboval odbehnúť to čo on nazýva Elliednestobudedlhýbeh. Ešte pre dokreslenie: Neolizujju vraj idú zuby (kam idú, to mi nepovedali) a zjavne má potrebu o tom dať vedieť blízkemu okoliu. Uprostred noci. Som si myslela, že bol vyhlásený letecký poplach. Nikto sa nevyspal, a tak sme išli na Elliednestobudedlhýbeh kompletne nevyspatí. No a aj to tak vyzeralo. On teda normálne rýchlo nebehá, veď akoby aj mohol keď váži plusmínus toľko ako traja Keňania, ale teraz sa fakt neobvykle vliekol. No a keď sa on vlečie, tak sa ja nudím. A skúmam okolie. No a keď skúmam okolie nabehám asi o tretinu viac ako on. To by bolo fajn ak by sme nebežali tridsať kilometrov. No neodhadla som to. Skrátka na záver musel byť pohľad na nás naozaj zábavný. Vpredu sa plazil TČB, potom dlho dlho nič, a potom som sa valila, teda plazila, ja. Schody do bytu boli najväčšia výzva na záver, ale nejak sme to dali. Doma ma samozrejme ešte strčil do vane lebo by sa asi svet zrútil keby to blato zo mňa len tak nechal opadať. No ale dal mi za dobrý výkon tri plátky šunky takže som celkom spokojná. Potom sme už len obidvaja odkvecli. Ja som ležala v pelechu a on na koberci robil až do večera Himaláje, Kordiléry či iné pohorie pre Neolizujju.
P.S. Zasa som sa zľakla. Zaspala som a oni zatiaľ vedľa mňa položili toto. Čistý šok po prebudení. Dámy a páni, jednorožec Ignác.