Noo a toto už čo malo byť? Už viete, že neznášam, že ma všade so sebou vláčia autom. Nebolo tomu inak ani teraz. Keďže sme zasa raz boli ďaleko od domova, rozhodla som sa, že to využijem a nepozorovane som sa vyváľala v niečom brutálne voňavom, smradľavom. Predsa len, najbližšia sprcha bola poriadne ďaleko a šanca, že tento môj nový parfém na mne nejaký čas ostane bola mimoriadne vysoká. Chvíľku na to ako sa skutok stal, sme nastúpili do auta. Ja som si pekne hovela v prepravke a inhalovala samú seba. Oni mali pre zmenu nejaké blbé reči: jajuprerazím, jajuvydedím, ajbysmejudarovalialeistonámjuvrátia, terazsatupodusíme, yperit a tak podobne. No úplná rodinná pohoda. Chvíľočku na to ako sme vyrazili Tenčofurtbehá strhol volant a zastal na mieste, ktoré neviem ako sa volá lebo neviem čítať. Podstatné ale je, že mi tam robil zle. Vošli sme do takej malej búdky a ani som nestihla ostať v šoku. Normálne ma bez opýtania strčil do niečoho, čo nápadne pripomínalo vaňu, hodil do steny mince, voľačo tam postláčal a začala na mňa striekať voda. Čo voda, ešte aj šampón a potom kondicionér. Na záver mi ešte spravil aj fúkanú jak nejaký Rochniak a bolo. Zasa raz smrdím voniam!
