V piatok ráno ma Tenčofurtbehá zobral na Idemevon. Klasika ako každý iný deň. Teda okrem toho, že medzi číslom jedna a dva prišiel kuriér. Doniesol veľkú krabicu a odišiel. TČFB mi začal dávať blbé otázky: “Vieš čo to je Ellie, vieš čo, vieš čo, viešviešvieš ???” No čo som ja röntgen? S určitosťou som mohla povedať, že môj nos nedetekoval nič na jedenie. Nuda, nezáujem.
Išli sme dnu. Hneď sa pustil do rozbaľovania. Pre istotu som to šla omrknúť. Napadlo mi totiž, že som v jednom filme videla ako poriadne zabalený kokaín okabátil služobného psa. Čo ak je v krabici takto zabalená šunka??? Ale prd. Z krabice vybral len samé kusy hliníka a začal to montovať. Zasa sa blbo pýtal: “vieš čo to bude, vieš čo, viešviešvieš ???” “No šunku z toho asi neurobíš,” pomyslela som si a odišla si ľahnúť do spálne. Ani som si nevšimla keď to celé poskladal a odišiel von.
“No poď von Ellie,” ozvalo sa od dverí do bytu, “dostaneš darček!” “Tak predsa z toho poskladal šunku,” pomyslela som si a vyštartovala natešená z pelechu. Vyšli sme pred našu ľudskú búdu a TČFB zamieril k autu. “Vieš čo to je, vieš čo, viešviešvieš?” “No ešte raz sa ma to opýtaš a rozžujem ti papuče!” Šunku som stále necítila, takže som začala byť znepokojená ako bývalý premiér Sorosom.
Urobila som “Otvortenkuforoči,” on ten kufor otvoril a ja som myslela, že ho uhryznem do členka – v kufri bola nová prepravka. Vraj tá stará sa nemestila do kufra a my potrebujeme v aute trošku viac miesta. A že sa mám tešiť, že budem mať v kufri súkromie a Neolizujju mi už nebude do prepravky hádzať sponky. Aj sme ju otestovali. Takto:
No ešteže sa viem kontrolovať ako Sidhárta Gautama alias Budha lebo by to fakt nedopadlo dobre.
