Trpím. Nedávno sa mi totiž stalo niečo podobné tomu, čo často zažívajú slovenskí turisti v Egypte – postihla ma moja vlastná, osobná, faraónova pomsta. Neviem prečo sa na mňa nejaký faraón napŕhlil, možno preto, že som po parkovisku psinštinktívne naháňala mačku, ale fakt je taký, že čokoľvek čo som cez deň zožrala, zo mňa vyletelo ako z prasknutého potrubia.
Je veľkým šťastím, že sa to obišlo bez nehody v interiéry (ja som diktovala v byte, neviem prečo Tenčofurtbehá do toho ťahá nejakých in-teriérov). Tieto moje problémy sú už síce fuč, ale ja aj tak naďalej trpím. Tenčofurtbehá totiž vyhlásil, že čokoľvek z chladničky je pre mňa tabu, a že môžem len suché granule. Táčofurtpečie v tom ide s ním. Darmo robím oči, sú neoblomní ako sudcovia v nejakom normálne fungujúcom štáte. Neolizujju mi tiež nepomôže lebo je momentálne v exile u Dobrýchľudí. Predstavte si to moje zúfalstvo. Zožrala by som hocičo. Tak napríklad TČFB má rád piškóty, ja sa z nich nezbláznim, ale v porovnaní s mojimi granulami je to nektár ambrózie. No a jedna piškóta mu spadla na zem a odkotúľala sa až takmer pred môj nos. Jasné, že som po nej natiahla jazyk, ale viete čo sa stalo? Podarilo sa mi ju postrčiť pod taburetku. Chápete? Po toľkých dňoch utrpenia som mala šancu na kúsok maškrty a takto som ju premrhala. Zlomilo mi to srdce a isto sa mi niekde objavil ďalší sivý chlp.
