Kde bolo, tam bolo, bola raz fenka zvaná Miki. Miki bola prvý pes Tohočofurbehá. Dnes už hádže bobky v psom nebi, ale z rozprávania viem, že sme toho nemali veľa spoločného. Vlastne len tri veci: obe sme boli psy ulice, potom Tohočofurtbehá a tretiu vec som zabudla.
Ak by tento blog písala Miki, volal by sa Tenbielypes. Tí bystrejší z vás asi tušia prečo. Áno, bola celá biela. Ergo, ja a Miki sme dva opačné póly farebného spektra. Aj povahovo sme úplne iné. Miki bola, hmmmm, nazvime to komplikovaná psosobnosť. Tenčofurtbehá hovorieva, že hardvérovo to bolo síce ok, ale softvéru by už nepomohla nijaká aktualizácia. Aby ste mali predstavu, skúsim sa vžiť do jej bieleho kožucha a popíšem vám ako by asi vyzeral deň v mojej rodine jej očami:
Hovorí Miki…
Už mám plné zuby spania v pelechu na dlážke! Dosť! O jednej ráno som skočila na posteľ a štekla Tomučofurtbehá do ucha. Mal blbé reči a skúsil ma odstrčiť a položiť naspať na zem, tak som mu zahryzla do malíčka. Teraz spím vedľa Tejčofurtpečie sama.Tenčofurtbehá si šiel ľahnúť na gauč.
Druhá hodina: Táčofurtpečie nejak hlasno dýcha. Postavila som sa jej nad tvár a začala vrčať. Už mám posteľ sama pre seba. Tí dvaja spia na gauči.
Päť hodín: Pri vchodových dverách som počula podozrivý zvuk. Štekám. Zdá sa mi, že počujem nejaké blbé reči z gauča v obývačke, ale kvôli vlastnému brechotu netuším presne aké.
Sedem hodín: Doštekala som. Nebezpečenstvo som zahnala. TČFB a TČFP majú slzy v očiach a vačky pod nimi. Hodili mi granule, tak som na nich vycerila zuby. Vytiahli z chladničky nedeľný obed a dali mi ho namiesto granúl.
Osem hodín: Idemevon. TČFB sa opäť raz pokúsil nasadiť mi obojok. Zasa som ho pohrýzla. Tentokrát do členka. Vyšli sme pred vchod. Rozhodla som sa, že dnes preskúmam širšie okolie. TČFB vytiahol mobil aby dal v práci vedieť, že dnes bude meškať. TČFP medzičasom odišla do práce.
O štvrtej poobede ma to prestalo baviť. Išla som hľadať Tohočofurtbehá. Našla som ho ako sedí na obrubníku pred bytovkou s tvárou v dlaniach. Zaštekala som nech padá okamžite domov. Dnes už do práce asi nepôjde. Vošli sme do bytu. Skúsil mi dať granule. Odišla som do chodby a rozhryzla mu topánku.
O piatej poobede začali susedia prichádzať z práce. Štekám do deviatej večer. Vtedy Tenčofurtbehá zahlásil, že Idemevon. No iste. Poriešila som to priamo v chodbe.
Potom som ich už len zahnala do obývačky na gauč a sama sa uložila na posteľ v spálni. Dve ráno. Pri vchodových dverách som počula podozrivý zvuk. Štekám…
Och a mimochodom, toto bola Miki:
