Odkedy máme Neolizujho ide to s nami z kopca. Vedeli ste, že dvojročné a dvojmesačné dieťa je vražedná kombinácia? Táčofurtpečie a Tenčofurtbehá to aktuálne zisťujú na vlastnej koži. Neolizujju je malá neriadená strela na jadrový pohon a Neolizujho pre zmenu zdedil po Tomčofurtbehá jeho najcharakteristickejšiu vlastnosť – žravosť. To by až tak nevadilo pokiaľ by bol konštantne pripojený na nejaké potrubie. Lenže nie je a ak v momente nedostane svoj prídel, začne kričať akoby ho na nože brali. Najlepšie v noci. Výsledok je, že tí dvaja sú tak trošku vyflusnutí. V praxi sa to prejavuje rôzne. Napríklad minule TČFB zahlásil, že ideme na Idemevon. Vychystal sa, dal mi obojok a vyšiel von dverami aj s vodítkom v ruke. Mňa ale akosi zabudol zobrať so sebou. Kto už ide na prechádzku so psom – bez psa!?
Keďže vidím, že to nemajú ľahké rozhodla som sa pomáhať ako môžem. Tak napríklad keď Neolizujju padla do hlbokého snehu a nevedela sa sama postaviť, zasiahla som a vytiahla ju za golier. Inak by tam možno bola do jari. Zjavne to ale neoceňujú. Čokoľvek z chladničky je stále tabu. Ešteže si občas niečo ukradnem od Neolizujju…
