Zasa sa mi to stalo. Neviem či to poznáte, ale mne sa občas stane, že ma po čísle dva svrbí… ehm, no ako to povedať slušne, no skrátka zadok. Jedna z najväčších nevýhod toho byť psom, je, že sa nemôžem len tak poškrabkať všade tam, kde to je nutné. Mám na to síce Tohočofurtbehá, ale ten ma tam vzadu jednoducho nepoškrabe ani keby čo. Citlivka. Darmo sa mu pred očami ťahám zadkom po prachu.
Namiesto škrabkania ma zasa zobral k veterinárke. Tam nastal šok. Mám vraj zanesené “análne žľazy!” Ako nebola som šokovaná, že mám niečo zanesené, to nie. Šokovalo ma, že taká mladá, krásna a distingvovaná psosoba ako ja, môže mať niečo, čo znie tak nechutne. Že žľazy. No fuj. Tá podlá veterinárka natiahla gumové rukavice, rovnaké ako keď Tenčofurbehá čistí ozubené kolieska na bicykli, ale namiesto čistenia koliesok mi nadvihla chvost a postláčala mi tam vzadu nejaké tie oné a izé…
Našťastie to zabralo a ja mám pokoj. Snáď na nejaký čas.
A ešte jednu zaujímavú správu vám zdelím. Tenčofurtbehá gúglil. On keď gúgli spravidla vygúgli nejakú kravinu, ale tentokrát sa mu podarilo niečo špeciálne. Schválne si hoďte do gúglu slovo “markiesje” alebo “holandský tulipánový pes” a pozrite si fotky. No nie som to celá ja?
