Viete čo nemám rada? Mrkvu. Teda okrem iného. To iné je, že so mnou nikto nikdy nič nekonzultuje.
“Ellie, dostaneš nové granule,” a len tak bez ochutnávky buch celé vrece.
“Ellie, ideme na výlet, pôjdeš v prepravke v kufri.” No haló!
“Ellie smrdíš, ideme ťa okúpať,” a švác so mnou do vane.
Tentokrát so mnou nekonzultovali návštevu. Prišiel k nám Tensktorýmtenčofurtbeháatáčofurpečiechodilinagympelasktorýmtenčofurtbeháchodíbicyklovať s manželkou. To by bolo v poriadku, zopár extra rúk na škrabkanie sa vždy hodí, lenže oni so sebou doniesli aj psa, teda psa ako živočíšny druh, nie psa ako pohlavie. Ako pohlavie doniesli fenu. Ja feny teda nemusím, ale viete ako je to, keď je to návšteva, musíte robiť formu a chovať sa slušne. Takže som robila, že akože mi to vôbec nevadí, a že som strašne kúl a nad vecou. Slečna si to, ale samozrejme vyložila po svojom a rozhodla sa, že sa bude chovať ako doma.
Si predstavte, že normálne odpochodovala do kuchyne kde sú MOJE granule a začala mi žrať z misky. Ľudská časť návštevy sa tvárila, že ich to strašne mrzí, Tenčofurtbehá zasa hovoril, že veď sa predsa nič nestalo, a že veď nech si dá keď je hladná a tak. Ok, prižmúrila som oči, lenže potom sa slečna rozhodla, že si ľahne na na moje obľúbené miesto, a to som už nevydržala a chňapla. A bolo vymaľované. Uvidíme, či ešte prídu. Zatiaľ sa vraj mám hanbiť.
