Naše dve ľudské šteniatka rastú ako z vody. To by bolo v pohode, problém ale je, že si musím stále zvykať na nové veci. Tak napríklad som sa dozvedela, čo je to odplienkovanie. Ľudia namiesto toho, aby zobrali svoje šteniatko von nech tam ociká najbližší trs trávy, postavia do bytu nádobu a čakajú, že sa trafí tam. Ako k tomu príde ten úbožiak pes? No napríklad ja som to najprv vôbec nepochopila. Zrazu sa len v našom byte objavila nejaká zvláštna miska. Vravím si: “Super, nebudem musieť chodiť po vodu až do kuchyne.” Dokonca sa mi ani nezdalo divné, že v jednom momente na tej miske sedela Neolizujju. Ona si totiž sadne kdekoľvek. Napríklad aj Tomučofurtbehá na hlavu. No a tak sa sa stalo, že som si logla. A keďže mám slabú krátkodobú pamäť – dvakrát. Bŕŕŕ.
A stalo sa mi aj také. Tenčofurtbehá si drhol zuby v kúpeľni. V tom za ním z kuchyne dobehla Neolizujju s krikom: “Braček urobil poriadok!” On namiesto toho aby hneď utekal zistiť o čo ide, riešil sémantiku: “Asi máš na mysli neporiadok, však?” Každopádne keď nakoniec dorazil do kuchyne, uvidel Neolizujho uprostred MOJICH rozsypaných granúl ako sa oblizuje. Na chladničke máme taký zoznam. Píšu tam odkedy môžu ľudské šteniatka jesť určité potraviny. MOJE granule tam nie sú. Takže to preňho asi bude v pohode.
V posledných mesiacoch som toho veľa nenapísala. Na Instáči ste mali možnosť vidieť prečo. Tenčofurtbehá rekonštruoval u Dobrýchľudí a jednoducho mal plné ruky náradia. Na písanie nebol čas. Zatiaľ čo on prerábal, som ja buď: ležala na dvore na slnku, ležala vo vnútri v prachu, ležala vo vnútri opretá o čerstvo vystierkovanú stenu, ležala na čerstvo nanesenom lepidle na kachličky, ohrýzala porisko na kladive, pila interiérovú farbu. Skrátka bola som nápomocná kde to šlo. Z uvedeného vyplýva, že to bolo obdobie častého kúpania. Ale bolo to fajn, lebo keď sme rekonštruovali aspoň som mala pokoj od detí.
Jaj a nechali ma zasa raz navždy doma, tak som rozhrýzla dvere. Stane sa….
