Tramtadadá. Prekvapko. Ja žijem – normálne v celej svojej chlpatosti. Priznajte sa, že ste na mňa už aj trošku zabudli, všakže? Nebojte, ak áno, ja vám to odpustím (možno). Ak ste náhodou nezabudli a na moje “ticho” reagujete tak, že si doma ohrýzate nechty a tŕpnete, že: “panebožečojesellie,” pozývam vás aj na svoj instagram. Tam sa toho síce veľa nepíše, ale aspoň uvidíte nejakú tú moju fotočku. Páči sa link.
Tí z vás, ktorí máte deti, zrejme chápete prečo je okolo mňa v poslednom čase tak ticho. Tí, ktorí deti nemáte, prípadne máte kratšie vedenie, môžu za to deti. Sú dve, ale ja mám pocit že ich je aspoň desať, no a Táčofurtpečie a Tenčofurtbehá by ten môj pocit ešte vynásobili koeficientom päťcelápes. Takže sa nečudujem, že zapisovanie mojich zobraných spisov Tenčofurtbehá flákal. Keby ste poznali Neolizzujju a Neolizujho, nečudovali by ste sa ani vy. Neveríte? Požičiame ich. Minimálny odber dva kusy a aspoň na dva týždne. Stačí ich vrátiť vcelku. Ani čistí byť nemusia.
Teraz sme inak stále všetci doma. Von chodíme len sporadicky, vraj aby sme nechytili koronu. Ja vám neviem, minule som vonku videla mačku, a ani tú som nechytila, tak ako mám chytiť niečo, čo tam vôbec nevidím? Divné. No ale nesťažujem sa, ono ja som mala už dávno ísť k veterinárke na Pes-Té-Ká, a tá by mi istotne ždurchla štipľavú injekciu medzi lopatky. Nie nie, ja si to užívam, ja sa cítim dobre.
Čaf a baf
