Dnes bol opäť deň smetí. To hneď viem lebo keď ráno ideme na Idemevon, tak vzduch krásne rozvoniava. Teda dnes rozvoniaval ešte o čosi viac, pretože po prvé – stále je leto a po druhé – smetiarske auto za sebou nechalo dlhočiznú stopu smetiakového džúsu.
Okamžite mi v hlave skrsol trojkrokový plán: krok prvý: odbehnúť čo najďalej od Tohočofurtbehá, krok druhý: hodiť bobek v neprístupnom teréne, krok tretí: zatiaľ čo bude Tenčofurtbehá v diaľke pátrať so sáčkom v ruke, pribehnúť k stope od smetiakového džúsu a poriadne sa v nej vyváľať.
Fungovalo to bezchybne až na jednu vec. Tenčofurtbehá pridal krok štyri: nazval ma Tyopicasmradľaváťavydedím a päť: zavelil idemesakúpať. Takže teraz opäť smrdím po psom šampóne.
