Minule som sa zamýšľala nad otázkou, ako je možné, že ľudstvo vôbec do dnešného dňa prežilo. Teraz mám na mysli predovšetkým nemotornosť ľudských mláďat. Tak napríklad taká Neolizujju. Keby sa narodila v praveku a ja by som bola šabľozubá ja, tak by som ju istotne zhltla ako malinu. Darmo by sa snažila uplatiť ma rožkom. Hm. Aj keď neviem či v praveku mali rožky. Ak áno tak asi len šabľozubé. K veci: Už je s nami celých sedem psích rokov a nedokáže ani utekať. Napríklad taká gazela behá chvíľku potom ako príde na svet. Musí, inak by ju zožral prvý náhodne okoloidúci lev. Ako len to to ľudstvo dokázalo. Na druhej strane je ale dobré, že utekať nedokáže lebo takto jej viem ľahšie ukradnúť jedlo. Len škoda, že to nie je nič poriadne. Zatiaľ som jej teda šlohla len rožok a mrkvu. To teda obvykle nežeriem, ale keď to má ona, neváham. Nech si dievča zvyká. Raz tu predsa bude isto behať aj s pečeným stehnom.
