Nie nebojte sa, stále som tu. To len Tenčofurtbehá bol lenivý písať. Asi naňho prišla tá oná – jarná únava. Ešte štastie, že to nepíšem sama lebo ja mám jarnú únavu od januára do decembra – to by som nedala ani bodku. Zaujímavé je, že on je unavený selektívne, to znamená, že napríklad keď sa jedná o upratovanie, tak je unavený ako kôň, ale keď má ísť trénovať na maratón, zrazu na únavu zabudne. No ale k veci. Počas uplynulých pár dní sa stalo napríklad nasledovné. Uvediem HAJLAJTY. Hneď za dvojbodkou. Ľaľa:
Boli sme v lese. Už som si zvykla, že v lese žijú predátorské srnky. Stále sa ich bojím, ale našťastie sa oni oveľa viac boja Tohočofurtbehá a radšej utečú. Asi vedia, že on divinu rád. Tentokrát sme ale stretli jednu poriadne vypasenú srnku. Asi bola na steroidoch lebo bola snáď vyššia ako Tenčofurtbehá nastojato. Strašne som sa zľakla. TČB ma síce ukľudňoval, že to nie je srnka ale LENLAŇ, a že od tej nebezpečenstvo nehrozí, ale aj tak by som bola radšej ušla do auta. Aj som vyštartovala, ale po pár metroch som si to rozmyslela lebo však kde je jedna LENLAŇ môže byť aj druhá.
Cez víkend sme sa boli prejsť v meste kam chodíme na Idemenalángoš. Lángoš nemali, tak som sa na protest hodila do kaluže. Okolo kaluže bol všade prach takže som aj náležite vyzerala. Táčofurtpečie ma chcela rozdrapiť ako žabu a Tenčofurtbehá ma chcel zasa vydediť. Neolizujju to bolo jedno, tá má svoje problémy. V meste bol cirkus. My do cirkusu nechodíme lebo nám vraj stačí aj naša domácnosť. A tiež nemáme radi drezúru. To že musím robiť Sadnidajlabkuľahni za šunku sa asi neráta. Pri cirkuse mali výbeh zvieratá. Normálne tam boli zebry, ťavy dvojhrbé, alpaky a dokonca aj slony. Hotová divočina. Stretnúť to v lese tak mi chlpy vypadajú. Uznávam, trošku to majú tí dvaja občas komplikované. Neolizujju sa vo svojej detskej naivite chcela asi hodiť slonovi do náručia a ja som sa pre zmenu zasa snažila zdrhnúť do auta. Tenčofurtbehá tak zo všetkých síl balancoval s krpcom v jednej ruke a so mnou na vodítku v druhej.
No a pricucli sa na mňa dva kliešte takže sezóna tých smradov je oficiálne zahájená. Jeden nad ľavým okom išiel von ako nič. Ten druhý bojoval. Až tak že stratil hlavu. TČB sa mi potom vŕtal v koži čímsi ostrým aby tú hlavu vybral. Podarilo sa. Vôbec ma neteší, že zas na mňa budú tí dvaja striekať, zakaždým predtým ako opustíme byt, ten hnusný yperit.
Koniec hlásenia
