Ja za to nemôžem fakt. To sú psinštinkty. Psinštinkty a Tenčofurtbehá. Vlastne najviac je to Tenčofurtbehá. Dnes ma zasa vytiahol von, že vraj ideme športovať. Ako keby som to JA potrebovala. To, že to potrebuje on to je iné, ale čo ja s tým? No ale išlo sa, a opäť sa mi raz stala nehoda. Akooooo, on dobre vie, že ja nemôžem odolať a aj tak to robí. Zasa sme boli na Idemebehať – na mieste kadiaľ chodia KONE. Chápete, kone! A čo robia kone, okrem toho , že chodia tadiaľ kadiaľ my beháme? Áno správne, erdžia. No ale okrem toho, že erdžia, za sebou nechávajú aj extrémne kvalitný a voňavý konský trus. A tak sa v polovici nášho Idemebehať stal incident. Inak to nešlo, musela som. Vykúpala som sa v tom jak Kleopatra v oslom mlieku a zasa som raz bola spokojná.
Tenčofurtbehá hromžil. Zasa padli obvyklé vyhrážky, že ma vydedí, dá do klobás a rozdrapí ako žabu. On toho nakecá. K autu som ale musela bežať pred ním, lebo vietor nám vial do chrbtov, a že on to jednoducho nedá, že vraj smrdím ako na pláž vyplavená veľryba. Mobydick či čo… (Neviem kde to teda videl, pri Dunaji asi nie).
Cestu domov som si užila. Prepravka len znásobila tú úžasnú vôňu. Tenčofurtbehá na aute otvoril okná dokorán – citlivka. Doma to bola klasika, sprcha, šampón, sprcha, šampón, sprcha, šampón, doprdeleminulsašampón.
P.S. : Neolizujju vyfasovala nové voskovky. Zožrala som zelenú a modrú.
