Vraj som bernardín v prestrojení. To tvrdí Tenčofurtbehá. Tvrdí to pri dvoch príležitostiach. Za prvé ráno, keď zbiera to čo zo mňa po celej noci vypadne a za druhé, keď chrápem. “Chrápeš ako bernardín,” hovorieva. Ja som tomu dlho nechcela uveriť, ale už verím. Som sa totiž zobudila na vlastné chrápanie. Poviem vám, strašný zvuk. Normálne keby som bola človek, tak ma obleje studený pot. Ale ja som pes tak som len vypúlila oči. Vôbec netuším ako taká krehká psosôbka ako ja, dokáže niečo také vylúdiť. A vraj aj štekám zo sna, a že keď to skombinujem s chrápaním tak to vypadá nejak takto: “chŕ-chŕ-baf-baf-baf.” Ale to si podľa mňa zasa len robia srandu. Nejak sa mi to nezdá.
P.S: Cez víkend sme boli v Skalici a mám odtiaľ takúto fotku. Vraj vyzerám ako vyšinutá. No bodaj by som pri tých dvoch nebola
