Keďže som na tomto ostrove už druhýkrát, môžem vám povedať čo sa tu zmenilo – Nič. Teda takmer nič – akékoľvek zmeny by som totiž vedela zhrnúť na prstoch jednej ruky. Ak by som samozrejme nejakú mala. Nevadí zhrniem to na požičanej končatine Tohočofurtbehá. Tak zaprvé. Pri našom ubytovaní je akosi menej mačiek. Je to asi preto, že stredobod ich existencie – kontajner, zmizol z okolia. Väčšina mačiek zmizla s kontajnerom, bohužiaľ jedna pribudla priamo na našej dočasnej adrese. Volá sa Vanilka. Nenechajte sa zmiasť tým nevinným menom, je to poriadna mrcha. Dnes na mňa zaútočila odzadu a samozrejme tak aby to všetci videli. Tak som sa zľakla, že som hneď bežala do izby. Ľudskéšteniatkotejčonámprenajíma izbu to samozrejme v priebehu pár minút roztrúbila po celej dedine a teraz sa mi všetci smejú, že sa mačiek bojím. No a to je čo sa zmien týka asi všetko.
Za všetko čo sa nezmenilo spomeniem, že Tenčofurtbehá stále blbne. Včera ráno ma rovnako ako minulý rok vytiahol na Idemenakopec. Doslova – za prednú nohu z prepravky. Chápete?! Celé Grécko spalo a my dvaja sme sa plahočili cez tie najväčšie šutre na ten najväčší kopec na ostrove. A zasa sme sa stratili. Normálne sme miestami museli prekonávať skoro vertikálnu stenu. Pozitívum bolo, že ma vtedy TČFB musel niesť a ja som mu tým pádom funela do tváre svojim salámovým dychom. Hehe – bol nadšený. Každopádne nabudúce by sme mohli ísť na dovolenku aj do rovinatejšej krajiny. Navrhujem Moldavsko.
No a ďalšia vec čo sa nezmenila je, že Poseidón stále jazdí na mopede, akurát sa mi zdá nejaký pribratý. To dáva zmysel, v jednom kuse sa obšmieta pri stánku s gyrosom. No nič, idem, musím ísť ležať na pláž.
