Domááá, som domááá. Cez víkend sme po dlhom, predlhom putovaní konečne dorazili domov. Keď som doma a odniekiaľ sa vráti Tenčofurtbehá alebo Táčofurtpečie, tak sa teším tak, že okolo nich skáčem, celá sa trasiem, hádžem sa o zem, ba dokonca si občas aj cvrknem. Chvíľu som uvažovala, že ako sa sebaprivítať a nakoniec som zvolila rovnaký spôsob, našťastie bez cvrknutia. Doma je fakt super. Konečne sa môžem naplno venovať môjmu rozbehnutému projektu PL (prehryz lano). Makám na tom od Vianoc a Idemenadofču ma signifikantne spomalilo. Asi by som to mala dať Maxovi, ten by to dal isto na jeden hryz. Mmm, lenže potom nebudem mať pocit z dobre vykonanej práce. Tak nič, budem hrýzť ďalej.
P.S. Dostala som nový pelech. Si asi myslia, že nebudem v noci na tajňáša chodiť na gauč. Naivky!
