Pár vecí mi teda na Grécku prekáža. Tak predovšetkým aj tu sa mi dejú búrky. A že aké búrky! Vietor duje, vlny udierajú, celou dočasnou ľudskou búdou to trasie. Zasa som nevedela kam zaliezť. Skúsila som sa zahrabať do tašky a nakoniec som zasa strávila noc túliac sa k záchodu.
Potom sa mi vôbec nepáči, že je tu teplo, ale to sa dá zniesť lebo Tenčofurtbehá so sebou nosí skladací tieň. Rozloží ho rýchlo, tak na jeden mrk, ale skladanie mu akosi nejde. Vtedy zapínam detekciu tieňa – jednu z funkcií psotrebiča. Nie všetci ľudia sa tešia ak detekujem ich skladací tieň.
Úplne, ale že úplne najhoršia vec na celom Grécku sú mačky. Normálne mám mačky rada, lebo keď sa k nim priblížim, utekajú. Tieto ale nie. Hneď v prvý deň som si urobila hanbu keď som chcela ponaháňať mačiatko, ktoré stálo pri vchode do dočasnej búdy. Rozbehla som sa, mačiatko sa zježilo a pozrelo na mňa tak ako Gandalf na Balroga, viete takým tým tadiaľtoneprejdeš pohľadom. Musela som počkať na tých dvoch nech mačiatko zaženú. A všetky mačky tu na mňa zazerajú. Asi sa roznieslo, že som jednej odjedla z misky. Na moju obranu – to mäso tam len tak bezprízorne ležalo, to nešlo neokoštovať. No a úplne najhoršie je, že mačky tu prešli na partizánsky spôsob boja a striehnu za každým rohom. Splývajú s prostredím ako Vietkong s džungľou. Musím byť naozaj v strehu a to je teda vyčerpávajúce.
