Skončil mi sladký život. Nou mór dolče vita, priatelia. Ľudskéšteniatkoaliasségra začalo loziť. Zrazu je jej plný byt. Zatiaľ nie je nejako rýchla ale o to je vytrvalejšia. Nachvíľku sa niekde zložím a už sa po mne štverá. A kričí. Síce od radosti ale kričí. Ako mne hluk nejak zásadne nevadí, veď som prespala aj keď v telke Ragnar Lothbrook plienil Paríž, ale zasa keď mi niekto vreští priamo do ucha to fakt nemusím. Jediné miesto kde som naozaj v bezpečí je zatiaľ gauč, ale tam sa dostanem len keď hodím superpsie oči, a to nie vždy na ľudí zaberie. Aj tak sa obávam, že tak či tak je to len dočasné útočisko kým nezačne chodiť. A lozí mi do misiek. Do mojich misiek! Ja sa o jedlo nikdy nedelím!
