No tak aby ste vedeli, už je po dovolenke. Našťastie. Konečne môžem začať oddychovať. Cesta domov to bola nekonečná. Prešli sme odhadujem asi jedenásťtisíctristodvacelášesť kilometrov. Cécéáá. Toľko alebo stodvadsaťtri alebo niečo medzitým. Išlo to ale relatívne hladko, až na to, že zasa po pumpách kŕmili miestnych psov MOJIMI granulami. Ako ja mám PSOciálne cítenie, ale MOJE granule sú MOJE granule, všakáno.
Cestou sa stal aj jeden incident – Tenčofurtbehá každému rozpráva, že nás v Srbsku chytila kobra a dala nám pokutu za rýchlosť. Podľa mňa to boli obyčajní policajti, žiadneho hada som nevidela. (Našťastie. Jedného som totiž videla ešte v Grécku a skoro som si cvrkla). Chcel to uhrať na to, že Neolizujju revala ako keby ju drali z kože a že sa akože ponáhľal na odpočívadlo. To stroskotalo na tom, že sa Neolizujju, namiesto plaču, na policajtov usmievala. Našťastie asi aj to pomohlo lebo pokuta nebola vysoká a vraj to prídely šunky neovplyvní. No uvidíme, ak áno, tak bude Tenčofurtbehá jesť suchý chleba.
Teraz vám dám ešte nejaký ten tip na cestovanie so psom. Nie je to síce veľmi, ako sa na Orave, Liptove a Spiši hovorí, lejdylajk, ale ja keď niekam idem autom, tak slintám ako nemecká doga v tieni pod kaktusom na púšti Gobi pozerajúca sa na kožu zo slaniny. Slintanie je vlastne aj jeden z dôvodov prečo jazdím v prepravke. Tam zaprvé slintám menej lebo som pokojnejšia, zadruhé, keď si naslintám pod seba nikoho to netrápi tak, ako keď oslintám napríklad tenisky voľne pohodené v aute. Výhodou prepravky je aj to, že síce v aute zaberie veľa miesta, ale aspoň sa na ňu dá aj niečo položiť. To sa priamo na psa nedá. Teda technicky áno, ale ak chcete aby to ten pes aj prežil tak sa to naozaj nedá. My by sme sa bez prepravky do auta nijakým spôsobom nenapratali. Pravda mohla by som cestovať aj pri nohách Tejčofurtpečie, ale pri takej dlhej ceste by to vôbec, ale vôbec nebolo pohodlné.
Dám ešte jeden profi cestovateľský tip. Ja do auta nastupujem sama. Keďže je auto ale relatívne vysoké a ja primerane malá, nie vždy sa mi podarí naskočiť bez toho, aby som sa odrazila od prahu dverí. Problém je, že občas trafím aj lakované miesta a tie sa potom poškrabú od mojich pazúrov. TČFB tam preto nalepil fóliu a odvtedy škrabem len tú. Keď to vyzerá už veľmi zle, fólia sa odlepí a nalepí sa nová. Teda TČFB ju nalepí, fólia to sama nezvládne. TČFB je na auto všeobecne nejaký háklivý, teda najmä hlavne na interiér. Keďže sme sa po ostrove presúvali už bez prepravky, furt metličkou vymetal kamienky z pláže a prvá vec čo urobil po príchode bolo, že vytepoval sedadlá. Vraj to tam totiž vyzeralo ako v bunkri na talianskom fronte v tisícdeväťstopätnástom. Neviem, nepamätám sa. Hlavné je, že už je čisto a TČFB môže pokojne spať.
No a ešte pridám aj nejaké tie psobrázky.