Najhoršie na živote psa domáceho, teda konkrétne mňa je, že s ľudskými rozhodnutiami, ktoré sa ma priam bytostne dotýkajú, nedokážem nič urobiť. Oni si niečo vymyslia a kvalita môjho života ide, ako hovoria bratia Česi, dokytek. Ja síce neviem čo je to dokytek, ale určite to nie je nič pozitívne. Tak napríklad si vymysleli Neolizujju. Ja viem, furt sa na ňu sťažujem, ale tak ona zatiaľ aj tak nevie čítať, tak čo. Takže takto. Aktuálne mám dva pelechy, jeden obývačkový a jeden spálňový. Myslíte si, že mi dva stačia? Odpoviem si sama. Nestačia. Vysvetlím. Ja si normálne nenápadne ležím v pelechu, keď sa dovalí Neolizujju a švacne mi kačičku rovno pred nos. Vtedy sa postavím a presuniem sa do pelechu číslo dva, kam sa dovalí asi za 10 sekúnd a scenár sa opakuje, akurát predo mňa hodí inú hračku. Takže zasa vstanem a odídem do pelechu číslo jeden. Skrátka kolobeh Ellie v prírode, ehm v byte. Ja chodím hore dole a hračky v mojich pelechoch sa kopia až kým, pre nedostatok miesta, neskončím na koberci alebo nebodaj rovno na podlahe, pretože ona je schopná zahádzať aj celý koberec.
Alebo ďalší príklad. Môj spálňový pelech bol vedľa postele na strane kde spávala Táčofurtpečie a bolo to fajn lebo ma pred spaním škrabkala. Potom ale zasa spravili rozhodnutie, že skrátka potrebujú posteľ, pod ktorú vedia napratať celý byt. Tým pádom sa Táčofurtpečie nadvihla a už na mňa akosi nedočiahla. Ešteže to operačne napravili a návzájom si vymenili strany. Tenčofurtbehá má predsa len dlhšie ruky, takže ma škrabká on. Aj keď musím povedať, že to nie je bohvieaká výhra, ono ja, ak si dobre pamätáte v noci chrápem a Tenčofurtbehá sa narozdiel od TČFP so mnou nemazná, a keď chrápem, tak ma polohuje. Jedno chŕŕŕ a už mám hlavu tam, kde som predtým mala zadok alebo naopak.
Úplne najnegatívnejší dopad na mňa ale mávajú ľudské rozhodnutia z kategórie Jojtučnýsomnesmiemtoľkožrať. Ono spočiatku je to aj fajn lebo pred diétou treba vyjesť staré zásoby a ja teda dostanem aj také šmakovice ako bežne nie, ale potom to už veľmi rýchlo ide dolu vodou. Ja teda mám vo zvyku vždy pribehnúť keď sa na chladničke otvoria dvere, ale teraz je to len zbytočné míňanie drahocennej energie, veď je tam aj tak len samý šalát. Blé. Neviem načo tú chladničku vôbec majú. Burina predsa rastie všade naokolo.
