Aby ste si nemysleli, že viem písať len o sebe, rozhodla som sa predstaviť vám môjho suseda. Dámy a páni toto je Max. Max je úplne najviac najlepší sused pretože vďaka nemu občas vyzerám ako poriadny a nebezpečný strážny pes. Teda keď spolupracuje. Naša spolupráca prebieha takto: Stretneme sa na Idemevon, Max sa priblíži, ja sa naježím a zavrčím, on sa ešte viac priblíži, ja sa po ňom s brechotom rozbehnem a on začne akože utekať. To je ideálny scenár. Bohužiaľ Max sa občas pozabudne a namiesto utekania sa točí dookola a vrtí chvostom. Trdlo pochabé. To ma trochu štve lebo vtedy aj slepý vidí, že sme dohodnutí. Inak Max býva hneď za stenou a ja ho ani za nič neviem donútiť, aby so mnou komunikoval. To viete uprostred noci vie byť poriadna nuda. Vtedy zaštekám: “Max spíš?” a on nič – čuší. Odpovedajú vždy len Táčofurtpečie alebo Tenčofurtbehá hoci sa ich nik na nič nepýtal a častujú ma menami ako Tichotypapľuhachlpatá, Čonespíšanciášatitypsiskojedno alebo Simaneprajakzobudíšmalú. No ale späť k Maxovi. Konečne viem koho mi pripomína. Táčofurtpečie asi po tisícdvestotridsiatykrátnatretiu pozerala Kliniku Grace (taký ten seriál kde krájajú ľudí) a zrazu tam boli Maxove oči. Nekecám. Fakt. Si vygúglite: “Cristina Yang”
