Toto je už vrchol. Vôbec sa mi to nepáči. Neolizujju je sotva vyššia ako kýbel a už všetkých komanduje ako maršál Žukov pri Stalingrade. A nepotrebuje k tomu ani ovládať ľudskú reč. Stačí jej natiahnuť ruku a urobiť “ééééééééé” a má čo chce. Keď to nezaberie urobí “íííííííí” a tí dvaja už kmitajú. Mne by to teda mohlo byť jedno lebo so mnou nepohne, ale bohužiaľ u nás funguje takzvaná postupnosť velenia, tézetvé čejnofkománd. Navrchole je jej cisárska výsosť Neolizujju prvá, potom nasledujú Tenčofurtbehá s Toučofurtpečie, potom dlho dlho nič a potom ja (rybičky nerátam, tie si žijú v svojej anarchistickej bubline svojho akvarka).
Naposledy u Dobrýchľudí Neolizujju uvidela tatrovku po ľudskom šteniatku brata Tohočofurtbehá a už bolo vymaľované. Viete takú, v akej sa vozili skoro všetky Husákove deti, akurát nie v socialistickej oranžovej ale kapitalistickej modročervenej (tá oranžová vraj neprežila Tohočofurtbehá hoci to vraj bola nezničiteľná hračka). “Éééééé,” ukázala na korbu a vzápätí na mňa. TČFB musel konať. Ani neviem ako a už som tam sedela. Zrazu som bola náklad. Čo som ja nejaký štrk, koks alebo guľatina? A aby toho nebolo málo, Neolizujju ma potom skúšala ťahať za šnúrku ako svoju drevenú kačičku. Nešlo to, a tak hneď nasledovalo “íííííí” a TČFB ma musel tlačiť. Totálne ponižujúce. Ale tak na druhej strane som sa aspoň viezla, no nie?
