Situácia je kritická. Iste ste si všimli, že vonku je teplo asi ako na Venuši. To sa nedá vydržať. Celé dni len ležím na tvrdej dlážke, pretože len tá aspoň trošku chladí. Už mám otlačený celý bok. Normálne uvažujem, že ten Žánžakrusó mal celkom pravdu s tou jeho kritikou pokroku. Len si to predstavte, ak by nebol pokrok, tak ešte stále ľudia žijú v jaskyniach a ja by som sa v takomto teple mohla pekne zvaliť pod stalaktit. No ale tak čo už, jaskyňu nemáme. Počula som ale, že by sa tento môj tepelný problém dal ľahko vyriešit niečím, čo sa volá klimatizácia. Na to ale Tenčofurtbehá povedal, že buď klíma alebo šunka a granule. A ešte povedal, že keď mi je teplo, môžem skočiť vonku do jazera. To samozrejme neprichádza do úvahy – v jazere je predsa voda. Ja radšej teda tú šunku a granule. Pozitívne je, že Neolizujju chápe, že sa mi v tom teple ani pohnúť nechce, granule mi vyberá z misky a nosí mi ich priamo pred čumák. Tenčofurtbehá to naopak až tak nechápe a stále ma ťahá von na Idemebehať. Potme. Vraj je vtedy chladnejšie. No nie je. No dobre, možno kúsok je, ale potme!? A navyše zasa do lesa. Stále tam stretávame samé nebezpečné príšery. V poslednom čase to je predovšetkým Ahaježko. Tenčofurtbehá je unesený a ja zakaždým tŕpnem, že sa tá malá pichľavá guľa na mňa vrhne a bodne ma. No choď sa bodnúť Ahaježko!
