No a mám ďalšiu položku na zozname vecí, ktorých sa na smrť bojím. Predtým ako sa pustím do rozprávania, napíšem pár detailov na dokreslenie situácie. Ako už iste viete Neolizujju mi robí neustále zle. Ono sa to dá zniesť keď sme doma, ale tu na dovolenke mám limitovaný priestor a nie je pred ňou kam zdrhnúť. Nepomáha ani keď ju zavrčaním napomeniem. Tenčofurtbehá preto doniesol prepravku z auta a keď je veľmi zle, zatvorí ma do nej aby sa ku mne ten malý čert nedostal. Nesťažujem sa. Ju po pár minútach prestane baviť dobýjať sa dovnútra, oni potom dvierka otvoria a ja mám takto vlastne svoju komfortnú búdu.
No a teraz k veci, túto noc si len tak odfukujem, keď sa zrazu za veľkého hluku celá prepravka zatriasla. Vyletela som z nej, pod srsťou určite celá bledá, aby som pochopila, že sa netrasie len prepravka, ale celý dom. Panenkaskákavá zemetrasenie! “Neblbni a choď si ľahnúť, to je tu normálne,” povedal Tenčofurtbehá a prevalil sa na druhý bok. No krása, dotiahli ma do tektonicky aktívnej oblasti a nič mi o tom nepovedali.
Nechcete si ma nabudúce prosím niekto zobrať počas ich dovolenky k sebe? Nie som náročná, potrebujem len cécéáá dve hodiny škrabkania denne, šunku – optimálne aspoň dva plátky za deň a misku s vodou. Preferujem nefajčiarsku domácnosť, bez detí a mačiek s komfortným gaučom.